top of page
Writer's pictureUbytovanie v prírode

13 dôvodov, prečo navštíviť Banskú Štiavnicu

Štôlňami prevŕtané podzemie, umelo vybudované tajchy vrastené do prírody, budova prvej baníckej akadémie na svete a najbohatší zdroj zlata a striebra v Európe. Ak ste ešte neboli v Banskej Štiavnici, poznáme minimálne 13 dôvodov, prečo sem ísť.

Vychádzajúc z toho, čo hovoria miestni, bude stačiť jedna návšteva Banskej Štiavnice a určite sa sem opäť niekedy vrátite. Miestni totiž hovoria, že Banskú Štiavnicu buď milujete alebo ste ju ešte nevideli.

Mestečko v srdci Slovenska vás zaručene chytí za srdce.

1. Pušný prach použili ako prví na svete

Banícky príbeh mesta odštartoval výbuch sopky pred 15 miliónmi rokov, vďaka čomu vznikla štiavnická kaldera alebo akýsi kotol s priemerom okolo 25 kilometrov, ktorý je zároveň jedným z najväčších v strednej Európe.

Ten predurčil mesto k baníckej budúcnosti. Erupcia vulkánu však nebola jediným dôležitým výbuchom v tomto teritóriu. Po stáročia hĺbili banské štôlne baníci len pomocou kladivka a želiezka, 12 hodín denne, šesť dní v týždni. Až do roku 1627, kedy prvýkrát použili pušný prach. Poznali ho už v starej Číne, ale na mierové účely bol prvýkrát použitý až v Štiavnici. Čím sa dostal do svetových dejín. V Anglicku ho použili v bani až o 50 rokov neskôr. Metóda urýchlila razenie štôlní a podnietila nové technické vynálezy.


2. Podzemie ako ementál

Podzemie mesta je banskou činnosťou prevŕtané ako ementál. Takmer za každým domom by ste našli vchod do štôlne.

V centre mesta je verejnosti prístupná štôlňa Michal na nádvorí Turistického informačného centra na Námestí Svätej Trojice a štôlňa Glanzenberg, ktorú nájdete v parčíku pri hlavnej ceste.

3. Tajchy – dômyselný vodoenergetický systém starých čias


Štiavnica mala jeden z najdokonalejších vodoenergetických systémov sveta.

Vznikol v 18. storočí ako dôsledok "prvej energetickej krízy", keď baníci, ani kone už nevládali odčerpávať spodnú vodu zalievajúcu vtedy najbohatšie ložiská drahých kovov v Európe. Šesťdesiat nádrží zhromažďovalo spolu 7 mil. kubíkov vody, ktorú podzemné tunely viedli tam, kde ju bolo treba na pohon čerpadiel.


Tajchy boli medzi sebou navzájom prepojené, čo umožňovalo dopĺňať vodu z vyššie položených do tých, čo sú dolu. Zbytková voda poháňala úpravne rudy a mlyny.


Voznická dedičná štôlňa slúžila na odvodňovanie baní, dlhé roky bola najdlhším podzemným tunelom Európy (16 kilometrov). Keďže v okolí Štiavnice nebola žiadna riečka, ktorá by mohla jazerá dopĺňať, tajchy boli obklopené viac ako sto kilometrami zberných jarkov, ktoré zbierali dažďovú vodu a dopravovali ju do tajchov.


Dodnes sa zachovalo 24 tajchov, malebne vrastených do prírody. Najvyššie položená z nich je Ottergrundská vodná nádrž.


V lete ich návštevníci využívajú na kúpanie, v zime na korčuľovanie.

4. Najbohatší zdroj striebra a zlata v Európe


Banská Štiavnica bola po dlhú dobu najbohatším zdrojom striebra a zlata v Európe. V štiavnickom kraji sa celkom vyťažilo 250 ton zlata a 4,5 miliónov ton striebra.


Výnosy štiavnického zlata a striebra lámali európske rekordy v rokoch 1740 – 1760 dosiahol banský erár čistý zisk 42 miliónov 498 tisíc zlatých. Darilo sa aj vzniku rôznych remesiel – súkenníci, tlačiari, obuvníci, hrnčiari, zlatníci.. Vďaka ruchu sa stala Štiavnica tretím najväčším mestom v Uhorsku.


5. Prvá banícka vysoká škola na svete


Štiavnica bola zároveň najživším európskym vedeckým laboratóriom.


Všetko to odštartovala návšteva manžela Márie Terézie cisára Frantšika Štefana Lotrinského, ktorý bol zanietený pre formujúce sa prírodné vedy. Bol taký nadšený, že rozhodol aby sa Štiavnica stala v roku 1762 sídlom prvej odbornej vysokej školy na svete – Banskej akadémie.


Okolie budovy baníckej akadémie obklopuje čarovná botanická záhrada, kde nájdete sekvoje aj japonský céder.




6. Banskoštiavnická kalvária


Jedinečný komplex sakrálnych stavieb stojí na kopci vulkanického pôvodu nazývanom „Scharfenberg“ (Ostrý vrch) a z centra mesta ste tam za 45 minút.


Ide o najkrajšie barokové stavby v strednej Európe.



7. Prvý svetový vedecký kongres


Neďaleko Banskej Štiavnice, v Sklených Tepliciach, sa v roku 1786 údajne konal prvý svetový vedecký kongres, ktorého sa zúčastnili aj osobnosti európskej vedy a kultúry - objaviteľ parného stroja James Watt či Johann Wolfgang Goethe.


Kongres údajne zorganizoval Ignác Born, považovaný za zakladateľa Rádu Iluminátov, ktorý vraj dodnes ťahá nitkami tohto sveta. V budove starého hostinca, kde sa kongres uskutočnil, si môžete dať obed ešte aj dnes.


8. Chránia ho naše aj svetové zákony


Banská Štiavnica sa stala prvou Mestskou pamiatkovou rezerváciou na Slovensku.


Záujem o romantické mesto celej povojnovej generácii mladých ľudí vzbudila výstavba Trate mládeže. V roku 1993 bola zapísaná aj na zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.


9. Banské štôlne pre každého


V Banskej Štiavnici možno dnes navštíviť viaceré štôlne. Pre najstarších, deti a pri nedostatku času je vhodná štôlňa Michal, ktorá je iba 75 metrov dlhá a zvládnete ju prejsť za 5 minút.


Dedičnú štôlňu Glanzenberg, ktorá vedie iba niekoľko metrov pod hlavnou cestou, preslávili návštevy viacerých panovníkov a cisárske návštevy z viedenského dvora, na počesť ktorých boli v štôlni osadené pamätné tabule. Zaujímavosťou štôlne sú cisárske schody vytesané do kameňa. Prejdete ju za 40 minút.


Najnavštevovanejšou banskou atrakciou je Banské múzeum v prírode (skanzen). Nájdete tu banské zariadenia a stavby z celého Slovenska a absolvujete asi 1,5 km dlhú prechádzku podzemím.


Autentický zážitok starého "baníkovania" môžete získať v novootvorenej bani Starovšechsvätých v Hodruši-Hámroch. Má okolo 700 rokov a celá je ešte ručne kopaná, tzv. kresanica. Traduje sa, že v 17. storočí tu na zavalenom mieste našli sediacu postavu "podivného šatu a s dlhou bradou", ktorá sa pri prvom dotyku rozpadla na prach. Údajne tam už vtedy drepela 200 rokov. Legenda vraví, že to mohol byt sv. Klement, ktorý údajne v bani pracoval ako rímsky otrok.

10. Sitno opradené legendami ako z Pána prsteňov


Najmä turisticky zdatnejší ocenia výlet na Sitno, čo je najvyššia hora Štiavnických vrchov so zrúcaninou. Nájdete tu fascinujúce výhľady a dozviete sa o povestiach a legendách ako z Pána prsteňov.


Kultovou robí lokalitu Počúvadlianske jazero, jedno z najkrajších v regióne. Dá sa tu člnkovať a kúpať, na deti čaká gazdovská mini-zoo. Výstup na Sitno trvá 1,5 hodiny, výlet plánujte aspoň na pol dňa.


Na vrchole Sitna nájdete aj jednu z prvých rozhľadní v Európe. Od mája do septembra tu je v prevádzke aj malá múzejná expozícia s bufetom.


Vrchol a bralá ponúkajú panoramatický výhľad na okolité lesy, lúky a pasienky, na blízke Kremnické vrchy, Vtáčnik, Tribeč, Inovec, Zobor, ale aj na Chopok, Vepor, Poľanu, Stolicu. Pri dobrej viditeľnosti vidieť Nízke Tatry aj maďarskú Matru.


11. Architektonická ikona mesta - Nový zámok


Jeho silueta je v Európe jedinečná, pripomína raketu. Výnimočný je aj výhľad zo zámku na mesto.


Nachádza sa v nej expozícia protitureckých bojov s unikátnymi ukážkami zbraní.


o páde Budína, od roku 1526, hrozili Štiavnickému kraju počas dlhých 150 rokov turecké vpády.


Hoci si Turci podrobili mnohé obce, Štiavnicu s jej bohatstvom nikdy nedobyli. Tí si postavili mestské opevnenie, farský kostol (terajší Starý zámok) prestavali na vojenskú pevnosť, postavili vonkajšie múry a kamenné mestské brány aby ochránili prístupové cesty do mesta (zachovaná je Piargska brána). Poistkou bol vnútorný opevňovací okruh s ďalšími bránami v strede mesta.


Nový zámok umožňoval využiť moderné delostrelecké zbrane. Bol súčasťou dômyselného systému opevnených vartoviek so stálou strážnou službou. Z jeho veže, cez deň dymovou a v noci ohňovou morzeovkou, vartáši upozorňovali na spozorované nebezpečenstvo. Signály sa odovzdávali z kopca na kopec, od mesta k mestu aby ochránili stredoslovenské banské miesta. Dnes je v budove Nového zámku expozícia protitureckých bojov s unikátnymi ukážkami zbraní. Navyše, zo zámku sa návštevníkom naskytá jedinečný výhľad na mesto.

12. Štiavnické cyklotrasy


Štiavnický kraj ulahodí aj cyklistom, pretože je tu 250 kilometrov okruhov a spojok dobré značenie trás, mapy aj GPS dáta.


Štiavnické cyklotrasy Bajkom k tajchom vedú po lesných cestách krajom tajchov. Špecializácia na zážitok z prírody, tajchov a pamiatok, rovnako ako snaha o bezpečnosť predurčuje trasy aj pre rekreačných bajkerov a rodiny s deťmi. Je tu rodinná zóna, náročnejšie vyhliadkové trasy cez Štiavnicu a na Kalváriu, aj naozaj náročné trasy. Je tu 250 km okruhov a spojok, dobré značenie v teréne, mapy aj GPS dáta.

13. Vysoká koncentrácia múzeí a kaštieľov

V centre mesta nie je núdza o historicky aj architektonicky významné múzeá a kaštiele.

Kaštieľ a múzeum vo Svätom Antone patrí medzi najlepšie na Slovensku. Tisíce trofejí na chodbách, originálne tapety, obrazy známych maliarov korunuje krásna zbierka starého nábytku. Zlatý salón darovala Mária Terézia dcére Márii Antoinette ako svadobný dar. Celé spodné poschodie je venované poľovníckej expozícii. Kaštieľ je obklopený parkom.

Kostol sv. Kataríny patrí medzi najkrajšie kostoly v Banskej Štiavnici.

Kammerhof vznikol v polovici 16. storočia spojením viacerých meštianskych domov, v jeho expozíciách sa dozviete najviac o histórii baníctva na Slovensku a slávnej Baníckej akadémii. Nájdete tu makety banských zariadení a vybavenie laboratórií. Konajú sa tu výborné dielničky pre deti.

Starý zámok bol prvým kostolom, ktorý bol pre svoju strategickú polohu najprv opevnený a neskôr celý prebudovaný na pevnosť. Impozantná loď pojala viac ako 1000 ľudí. Dnes je tu fajkárska dielňa, kováčska expozícia, stará mučiareň vo veži Himmelreich, expozícia originálov sôch z Kalvárie a iné. Od roku 1900 jedno z prvých múzeí.


Zdroj: Aktuality.sk





Recent Posts

See All

Comentários


zoohit
4home
bottom of page