13 dôvodov, prečo navštíviť Banskú Štiavnicu

Štôlňami prevŕtané podzemie, umelo vybudované tajchy vrastené do prírody, budova prvej baníckej akadémie na svete a najbohatší zdroj zlata a striebra v Európe. Ak ste ešte neboli v Banskej Štiavnici, poznáme minimálne 13 dôvodov, prečo sem ísť.

Zdroj: Archív Región Štiavnica

Vychádzajúc z toho, čo hovoria miestni, bude stačiť jedna návšteva Banskej Štiavnice a určite sa sem opäť niekedy vrátite. Miestni totiž hovoria, že Banskú Štiavnicu buď milujete alebo ste ju ešte nevideli.

Mestečko v srdci Slovenska vás zaručene chytí za srdce.

1. Pušný prach použili ako prví na svete

Banícky príbeh mesta odštartoval výbuch sopky pred 15 miliónmi rokov, vďaka čomu vznikla štiavnická kaldera alebo akýsi kotol s priemerom okolo 25 kilometrov, ktorý je zároveň jedným z najväčších v strednej Európe.

Ten predurčil mesto k baníckej budúcnosti. Erupcia vulkánu však nebola jediným dôležitým výbuchom v tomto teritóriu. Po stáročia hĺbili banské štôlne baníci len pomocou kladivka a želiezka, 12 hodín denne, šesť dní v týždni. Až do roku 1627, kedy prvýkrát použili pušný prach. Poznali ho už v starej Číne, ale na mierové účely bol prvýkrát použitý až v Štiavnici. Čím sa dostal do svetových dejín. V Anglicku ho použili v bani až o 50 rokov neskôr. Metóda urýchlila razenie štôlní a podnietila nové technické vynálezy.


2. Podzemie ako ementál

Podzemie mesta je banskou činnosťou prevŕtané ako ementál. Takmer za každým domom by ste našli vchod do štôlne.

V centre mesta je verejnosti prístupná štôlňa Michal na nádvorí Turistického informačného centra na Námestí Svätej Trojice a štôlňa Glanzenberg, ktorú nájdete v parčíku pri hlavnej ceste.

Zdroj: Archív Región Štiavnica

3. Tajchy – dômyselný vodoenergetický systém starých čias


Štiavnica mala jeden z najdokonalejších vodoenergetických systémov sveta.

Vznikol v 18. storočí ako dôsledok "prvej energetickej krízy", keď baníci, ani kone už nevládali odčerpávať spodnú vodu zalievajúcu vtedy najbohatšie ložiská drahých kovov v Európe. Šesťdesiat nádrží zhromažďovalo spolu 7 mil. kubíkov vody, ktorú podzemné tunely viedli tam, kde ju bolo treba na pohon čerpadiel.


Tajchy boli medzi sebou navzájom prepojené, čo umožňovalo dopĺňať vodu z vyššie položených do tých, čo sú dolu. Zbytková voda poháňala úpravne rudy a mlyny.


Voznická dedičná štôlňa slúžila na odvodňovanie baní, dlhé roky bola najdlhším podzemným tunelom Európy (16 kilometrov). Keďže v okolí Štiavnice nebola žiadna riečka, ktorá by mohla jazerá dopĺňať, tajchy boli obklopené viac ako sto kilometrami zberných jarkov, ktoré zbierali dažďovú vodu a dopravovali ju do tajchov.


Dodnes sa zachovalo 24 tajchov, malebne vrastených do prírody. Najvyššie položená z nich je Ottergrundská vodná nádrž.


V lete ich návštevníci využívajú na kúpanie, v zime na korčuľovanie.

4. Najbohatší zdroj striebra a zlata v Európe


Banská Štiavnica bola po dlhú dobu najbohatším zdrojom striebra a zlata v Európe. V štiavnickom kraji sa celkom vyťažilo 250 ton zlata a 4,5 miliónov ton striebra.


Výnosy štiavnického zlata a striebra lámali európske rekordy v rokoch 1740 – 1760 dosiahol banský erár čistý zisk 42 miliónov 498 tisíc zlatých. Darilo sa aj vzniku rôznych remesiel – súkenníci, tlačiari, obuvníci, hrnčiari, zlatníci.. Vďaka ruchu sa stala Štiavnica tretím najväčším mestom v Uhorsku.


5. Prvá banícka vysoká škola na svete


Štiavnica bola zároveň najživším európskym vedeckým laboratóriom.


Všetko to odštartovala návšteva manžela Márie Terézie cisára Frantšika Štefana Lotrinského, ktorý bol zanietený pre formujúce sa prírodné vedy. Bol taký nadšený, že rozhodol aby sa Štiavnica stala v roku 1762 sídlom prvej odbornej vysokej školy na svete – Banskej akadémie.


Okolie budovy baníckej akadémie obklopuje čarovná botanická záhrada, kde nájdete sekvoje aj japonský céder.



Zdroj: TASR

6. Banskoštiavnická kalvária


Jedinečný komplex sakrálnych stavieb stojí na kopci vulkanického pôvodu nazývanom „Scharfenberg“ (Ostrý vrch) a z centra mesta ste tam za 45 minút.


Ide o najkrajšie barokové stavby v strednej Európe.


Zdroj: iStock