Početné minerálne pramene, peniaci sa Dunajec, legendami opradené hrady, unikátne krátery, najväčší drevený obraz aj najstarší liehovar. Nechajte sa zlákať do regiónu Severného Spiša - Pienin, ktorý je najzdravším regiónom Slovenska.
Keď sa povie Spiš, človek si väčšinou predstaví náš najväčší hrad, Spišský hrad, alebo spišské párky.
V článku sa však zameriavame na oblasť severu Spiša, ktorý je známy predovšetkým vďaka Pieninám, splavovaniu Dunajca a minerálnym prameňom.
Nechajte sa zlákať do najzdravšieho regiónu Slovenska.
1. Pieninský národný park PIENAP
Hoci svojou neveľkou rozlohou patrí k najmenším národným parkom (3749 ha), ide zároveň o druhý najstarší národný park na Slovensku.
Spolu s poľským Pienińskim Parkom Narodowym sa stal súčasťou prvého medzinárodného parku v Európe.
Sídlom PIENAP-u je obec Spišská Stará Ves, kde sa nachádza aj infocentrum a expozícia, kde sú vystavené hlavné pieninské biotopy ako pôvodný pieninský les, lúky Pienin a Spišskej Magury, rieka Dunajec či jaskyňa Aksamitku.
Národný park je bohatý na jedinečné druhy rastlín, medzi ktorými je veľa endemitov, napríklad púpava pieninská, arábka chochlíkatá či rebrica horská sibírska. Súčasťou druhovo pestrej fauny je 766 druhov motýľov, 99 druhov mäkkýšov a vyše 200 druhov stavovcov. Ak budete mať šťastie, na bralách a lesných chodníkoch môžete zazrieť rysa ostrovida a vo vodách Dunajca vidieť loviť vydru riečnu či stavať hrádzu bobra euroázijského.
K najobľúbenejším turistickým výstupom sa považuje výstup na dominantu Pienin, skalné veže Troch korún, ktoré ležia na poľskej strane parku. Ďalším obľúbeným miestom je komplex vápencových skál Haligovské skaly s početnými jaskyňami a skalnými dutinami, ktoré sú domovom mnohých druhov netopierov.
2. Plavba na pltiach a pôvod názvu Pienin
K najväčším atrakciám Pienin patrí plavba na tradičných goralských drevených pltiach po Dunajci.
Pod dohľadom skúsených pltníkov sa tu od jari do jesene každoročne preplavia tisíce návštevníkov.
Plavba z Červeného Kláštora po ústie Lesnického potoka trvá necelé dve hodiny pri prekonaní výškového rozdielu 40 metrov cez 9 kilometrov úzku a kľukatú tiesňavu. Cestou vás pltníci oboznámia s tými najzaujímavejšími skalnými útvarmi, pridajú veselú príhodu zo splavovania či miestnu legendu.
Z plte je dobrý výhľad na dominantu Pienin, panorámu Troch Korún s najvyšším vrchom Okruglicou (982 m nad morom). Vstupnou bránou do kaňonu rieky je ostrá, špicatá skala Ostrá. Zbojníckou legendou opradený Jánošíkov skok je zase najužšie miesto Dunajca široké 10 a hlboké 12 metrov, ktoré dokázal jedným skokom zdolať len náš národný hrdina.
Na mieste zvanom Barštyk je najlepšie vidieť penu na hladine, ktorú tvorí rozpustený vápenec. Od nej je odvodený aj názov Pienin - peniaca sa voda.
3. Červený kláštor a mních Cyprián
Kartuziánsky kláštor Červený kláštor patrí k najnavštevovanejším miestam regiónu. Názov mu dala červená strecha kláštorných budov.
Kláštor začali budovať niekedy po roku 1320 kartuziáni, ktorí tu pôsobili až do roku 1567. Na dve storočia sa potom kláštor dostal do svetských rúk. V roku 1711 vystriedala kartuziánov rehoľa kamaldulov, ktorí tu pôsobili až do rozpustenia rádu v roku 1782.
K najznámejším mníchom, ktorí tu žili, patrí lietajúci mních Cyprián, známy zberateľ liečivých bylín, ktorý vytvoril jedinečný herbár a založil široko-ďaleko preslávenú lekáreň.
Druhým najznámejším mníchom bol Romuald Hadbavný, ktorý zostavil známy latinsko-slovenský slovník.
4. Hrad Stará Ľubovňa
Tretí najnavštevovanejší hrad Stará Ľubovňa pochádza zo 14. storočia. Jeho história je spojená s dvoma slávnymi uhorskými rodmi - Omodejovcami a Drugethovcami.
Dnes je najväčšou atrakciou výstup na hradnú vežu, odkiaľ má návštevník celý kraj aj s mestom Stará Ľubovňa ako na dlani. V tejto veži bol väznený aj kráľ Madagaskaru, známy cestovateľ a dobrodruh Móric Beňovský.
Prehliadka hradu trvá asi 80 minút a môžete ju absolvovať so sprievodcom alebo individuálne s textom v rôznych jazykových mutáciách. Pod hradom sa nachádza známy skanzen a stredoveký vojenský tábor.
5. Jedinečné kúpele Červený Kláštor Smerdžonka
Boli to prvé kúpele na Slovensku, ktoré sa podarilo po vojne obnoviť a vdýchnuť im nový život. Ich história sa datuje do polovice 19. storočia, kedy začal miestny mlynár poskytovať vo svojej stodole teplé vaňové kúpele z miestneho liečivého prameňa Smerdžonka.
Unikátna prírodná liečivá minerálna voda Smerdžonka je vďaka svojmu zloženiu bohatému na minerálne látky a sírovodík predurčená hlavne na liečenie kožných chorôb a chorôb pohybového aparátu, neurologických chorôb či ako pitný režim pri poruchách tráviaceho ústrojenstva. Vďaka zdravému pieninskému vzduchu získali kúpele v Červenom Kláštore štatút klimatických kúpeľov.
6. Najväčšie travertínové jazierko v strednej Európe
Staršie a známejšie sú klimatické a minerálne kúpele vo Vyšných Ružbachoch. Ich jedinečnou prírodnou atrakciou kúpeľov je Kráter, najväčšie travertínové jazierko svojho druhu na Slovensku aj v strednej Európe.
Unikátne jazierko s priemerom 20 metrov s 3-metrovou hĺbkou a 23-stupňovou teplotou má pomerne silnú mineralizáciu, vďaka čomu nezamŕza ani v zime. Napája ho prameň s výdatnosťou necelých osem litrov za sekundu, cez trhliny na dne zároveň stále uniká do vody oxid uhličitý. Jazierko Kráter je od roku 1967 chránené zákonom, čo okrem iného vylučuje aj kúpanie sa v ňom, ktoré sa dovtedy bežne praktizovalo.
V kúpeľoch Vyšné Ružbachy sa liečia pacienti najmä s chorobami z povolania, s nervovými chorobami, s ochoreniami dýchacích ciest, s ochoreniami obehového a pohybového ústrojenstva, s onkologickými, reumatickými a ženskými ochoreniami.
Ďalším prírodným fenoménom nachádzajúcim sa v kúpeľnom parku naďaleko Krátera je aj takzvaná Smrtná jama. Je to suchý, bezvodý kráter, z ktorého uniká jedovatý oxid uhoľnatý a odtiaľ pochádza aj jeho názov.
V neďalekom starom travertínovom lome je zasa unikátna prírodná galéria plastík, kde okrem umenia možno obdivovať aj odtlačky rastlín.
7. Hora Zvir
Nachádza sa neďaleko obce Litmanová a do povedomia sa dostala vďaka údajným zjaveniam Panny Márie.
Ročne sem prichádzajú tisíce domácich a zahraničných pútnikov. Aj keď cirkev naďalej skúma pravosť týchto zjavení, samotné miesto modlitby - Kaplnku nepoškvrneného počatia presvätej bohorodičky s celým jej areálom a prameňom na hore Zvir v Litmanovej bolo 7. septembra 2008 povýšené a vyhlásené vladykom Jánom Babjakom, SJ, prešovským arcibiskupom a metropolitom, za gréckokatolícke mariánske pútnické miesto Prešovskej archieparchie.
8. Bohatstvo minerálnych prameňov
Región Severného Spiša a Pienin je bohatý na minerálne pramene. Miestni hovoria, že ich je až okolo 80.
Oblastná organizácia Severný Spiš – Pieniny pred 2 rokmi sprístupnila jedinečnú turistickú trasu za miestnymi minerálnymi prameňmi, ktorá vedie naprieč celým regiónom a meria okolo 100 kilometrov. Náučný chodník vedie po 11 obciach - Bajerovce, Červený Kláštor, Forbasy, Hniezdne, Hraničné, Lacková, Legnava, Litmanová, Nová Ľubovňa, Sulín a Vyšné Ružbachy.
Smerdžonka je vhodná na pokožku, Ľubovnianku zase radi pijú športovci. Ľudia v Litmanovej hovoria, že je to prameň na očistu duševnej stránky človeka, Sulinka na liečbu žalúdočných chorôb a vo vyšných Ružbachoch sa môžete osviežiť z Prameňa lásky aj z Prameňa zabudnutia. Na vlastnej koži si v prírode môžete vyskúšať Kneippovu terapiu, šliapací kúpeľ využívajúci rôzne teploty vody, ktorý je bežnou súčasťou wellnes zariadení.
9. Najstarší liehovar a prvá slovenská whisky
Obec Hniezdne je známa najmä vďaka významnému objavu. V podhradí hradu v Starej Ľubovni objavili najstarší zachovaný liehovar z polovice 18. storočia. Na tradíciu liehovarníctva nadviazala v regióne spoločnosť Nestville, ktorá vyrába prvú slovenskú whisky. V Nestivlle Parku nájdete expozíciu tradičných remesiel regiónu severného Spiša v oblasti pestovania a spracovania obilia.
Expozícia je rozdelená do troch častí. Historické remeslá súvisiace s liehovarníctvom, moderná rafinéria na výrobu liehu a tradícia rezbárstva prezentovaná v rezbárskej sále, kde je vystavený najväčší drevený vyrezávaný obraz v Európe.
10. Tradičná goralská kuchyňa
Spiš nie je známy len spišskými párkami. Typické suroviny na prípravu jedál tohto regiónu boli zemiaky, múka, kapusta, cibuľa a bravčové mäso. Vynaliezaví obyvatelia Spiša, ktorí nemali prasa či kravu si vyrábali klobásy bez mäsa. Volali sa kysky a ich základnou surovinou boli zemiaky s kúskom nakrájanej klobásy či slaniny.
Jedlá ako džatky, striasky, svadzba, začurka či haruľa zrejme mnohí nepoznáme, ale sú to tradičné kulinárske dobroty zo severného Spiša.
Začurku si pripravíme zo zemiakov, múky a vody z kyslej kapusty.
Cibuľa, kyslá kapusta a zemiaky sú hlavnými surovinami aj pri príprave striasok, do ktorých sa ešte pridáva pomleté údené mäso, všetko sa prevarí a dá sa zapiecť do trúby.
Džatky sa pripravujú z prevarených zemiakov a múky, pridajú sa halušky, opečená slanina a cibuľa. Haruľa je tradičná zemiaková placka.
Zdroj: Aktuality.sk
