Sú to menej známe miesta, ktoré ak ste ešte nevideli, rozhodne si ich toto leto pozrite. Stoja za to.
Slovensko patrí medzi jednu z najkomplikovanejších krajín, aspoň pokiaľ ide o geológiu. Veď na našom území boli okrem prvohôr všetky vývojové štádia Zeme.
A tak je naša príroda bohatá na mnohé geologické i prírodné zaujímavosti, o ktorých ste možno ani nevedeli. Vybrali sme pre vás sedem z nich, ktoré nie sú až tak známe, no určite stojí za to vidieť ich.
Mičinské travertínové jazierka
Národná prírodná pamiatka sa nachádza medzi obcami Mičiná a Čerín, asi 11 km od Banskej Bystrice. Miestni ich poznajú hlavne pre to, že si vodu z hlavného minerálneho prameňa chodia čapovať do fliaš.
Travertíny vlastne tvoria lúku, ktorá je posiata maličkými sopúchmi (otvormi). A stále sa tvoria nové. Dôvodom je, že sa tu usadzuje travertín z odtokov. Vyviera z nich voda, ktorá je veľmi studená. Hladina v kráteri je často pokrytá riasami.
Kamenné gule v Megoňkách
Svetový unikát nájdete v mestskej časti Čadce - Milošová, v blízkosti hranice s obcou Mosty u Jablunkova na Kysuciach. Na svetlo sveta sa „vykotúľali" v 80. rokoch 20. storočia po odstrele horniny v kameňolome, informuje stránka regionkysuce.sk. Majú priemer od 10 do 260 centimetrov.
V roku 2003 nálezisko vyhlásili za prírodnú pamiatku. Doteraz nikto nepodal jednoznačné vysvetlenie vzniku týchto kamenných gúľ. Geológovia sa zhodujú iba v názore, že vznikli v rovnakej dobe ako okolité pieskovcové horniny. Pravdepodobne vznikli v pravekom mori postupným nabaľovaním sa na jadro pohybmi vody na morskom dne.
Jaskyňa Zlá diera
Ak máte radi jaskyne, odporúčame vám pozrieť sa do jednej z menej známych na Slovensku. Nachádza sa v obci Lipovce pri Prešove. Miestni ju poznajú aj pod názvom Zla džura. Návštevníci prejdú celú trasu za asi 40 minút.
Jaskyňa je výnimočná veľmi citlivým spôsobom sprístupnenia, pri ktorom návštevník s prilbou na hlave prechádza so sprievodcom tajuplné podzemie. Jaskyňa nie je elektricky osvetlená, preto si návštevníci svietia tradičnými jaskyniarskymi karbidkami, prípadne môžu použiť vlastné svetlo, píše sa na oficiálnej stránke jaskyne.
Holíčske megality
V mestečku na Záhorí nájdete unikátny kultový objekt, ktorý objavili pred 28 rokmi pod Kalváriou. Bol súčasťou pravekého rondelu o priemere 60 metrov. Ako informuje stránka mesta Holíč, súbor pozostáva z 22 zachovaných kultových kameňov rozdelených na mužské a ženské. Najväčší kameň má dĺžku 6,8 metra.
Viaceré kamene boli dekorované obrazcami s mytologickou funkciou. Na najväčšom kameni sa ich dodnes zachovalo najviac. Je tu napr. zreteľne vidieť kladivo, atribút v celom indoeurópskom priestore známeho boha hromu. Kultové kamene môžete nájsť v mnohých krajinách, no na Slovensku ich nájdete iba v Holíči. Nález budí pozornosť nielen domácich turistov, ale aj zahraničných odborníkov na megalitické pamiatky.
Čadičový kameňopád
Na hranici s Maďarsko, pár kilometrov od Fiľakova, môžete vidieť unikátny prírodný útvar - vulkanický vodopád Šomoška. Je vysoký deväť metrov a geológovia odhadujú, že je starý štyri milióny rokov. Vznikol v období činných sopiek na našom území. Vytekajúca magma sa po dotyku s povrchom zeme časom premenila na stuhnutú lávu.
Jednou z takýchto sopiek je práve tento čadičový kamenný vodopád. Nad ním stojí gotický hrad Šomoška a neďaleko si môžete pozrieť aj kamenné more s rozlohou 4-tisíc metrov štvorcových.
Skalné obydlia
Obec Brhlovce a jej okolie zaznamenali v období treťohôr bohatú sopečnú činnosť. Keďže bol tufit a tuf (usadený a spevnený popol a prach) dobre spracovateľný, do usadenín Brhlovčania vyrúbali jedinečné obytné i hospodárske priestory. Kameň bol vhodným materiálom nielen na vytvorenie originálnych obydlí, ale poskytoval obyvateľstvu zdroj obživy.
V 19. storočí sa stalo kamenárstvo najdôležitejšou formou existencie tunajších ľudí, ktorí sa techniku ťažby a opracovania kameňa naučili od talianskych staviteľov miestneho kaštieľa.
Badínsky prales
Je národná prírodná rezervácia, ktorá patri medzi najstaršie chránené územia na Slovensku. Nachádza sa v katastri obce Badín pri Banskej Bystrici. Jeho biotop tvorí vzácna, človekom len minimálne dotknutá, pralesová jedľová bučina. Prales navštívil v roku 2000 aj princ Charles.
Pre verejnosť je zatvorený. Je prístupný len pre odborné exkurzie so sprievodcom z Lesov SR, Odštepný závod Slovenská Ľupča, pracovníkmi Štátnej ochrany prírody SR, Lesníckej fakulty TU vo Zvolene alebo vedecko-výskumných inštitúcií.
Zdroj: TV Markíza
